Ako mnoho mladých ľudí, aj ja patrím do radov študujúcej a popritom pracujúcej mládeže. Nemusím, ale je to vrámci vylepšenia si mesačného vreckového od rodičov, ktoré aj tak ide skoro celé na samé "nepodstatné" záležitosti ako nájomné, strava a tak. A na benzín.
V bakalárskom ročníku sme mali dva právne predmety, ktoré boli zároveň aj štátnicové a učil ich ten istý pedagóg. Na prvý pohľad fajn chlapík, zo začiatku boli aj tie jeho prednášky vtipné. Vždy sa na nich však opakoval rovnaký scenár - pán pedagóg, ktorého z pochopiteľných dôvodov (keďže ešte stále študujem) nebudem menovať, prišiel "trošku" neskôr, vyložil na stôl kufrík a kľúče od auta. Z kufríka následne vybral mobilný telefón a spolu s kľúčmi od auta ich uložil spôsobne tak, aby bolo na ne veľmi dobre vidieť z celej triedy, nech by ste stáli v akomkoľvek prachom zapadnutom kúte. Všetci boli teda hneď na prvý pohľad "nútení" si všimnúť, že sú to kľúče od mercedesu.
Postupne aj prednášky strácali na vtipnosti a na pretras prišla iná téma - najobľúbenejšia u nášho pána pedagóga - čo všetko on okrem toho mercedesu doma má. Teda v prvom rade sme sa dozvedeli, že býva v novopostavenom poschodovom rodinnom dome vo vilovej štvrti, v strede obývačky mu tróni obrovská širokouhlá plazma (alebo LCD? - ospravedlňujem sa, že som si to presne nezapamätala, ja hlava deravá...), že keď sa mu, nedajbože, ten mercedes pokazí, má zabezpečené náhradné vozidlo počas opravy toho jeho. (Mercedesu, podotýkam.) Ale nič nebolo v porovnaní s tými jeho kľúčmi od auta na stole dôležitejšie.
Raz som prišla na jeho prednášku neskôr aj ja. Voľné bolo už len miesto priamo pred ním. Tak som si sadla. A vyložila na stôl kľúče. Od mercedesu. Čo na tom, že sú to kľúče len od A-čka, predsa sú všetky rovnaké bez ohľadu nato, či máte triedu A alebo S. Zjavne si toho bol vedomý aj náš pán pedagóg, pretože mu oči takmer vypadli na stôl, ako sa pozeral na moje kľúče a rozmýšľal, či to dievča má mercedes väčší ako je ten jeho...
Komentáre